Odporúčanie pre zdaňovanie príjmov

Potvrdenia o príjmoch na Žltom melóne pre daňové účely si môžete vygenerovať vo Vašom účte na stránke Transakcie.

Žltý melón neuhrádza za investorov dane vyplývajúce z ich výnosov dosiahnutých investovaním do pôžičiek realizovaných cez tento systém. Je preto na každom investorovi, aby si túto zákonnú povinnosť splnil.

Zdaňovanie príjmov v Slovenskej republike upravuje Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový zákon“). Na Žltom melóne dosahuje Investor úrok z pôžičky, ktorý je predmetom daňového zákona a podlieha zdaneniu v zmysle jeho ustanovení.

Zdaňovanie daňovníka (fyzickej osoby) s neobmedzenou daňovou povinnosťou – Rezidenta

Rezidentom je každá fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, alebo sa tu obvykle zdržiava. Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR vtedy, ak nemá na území SR trvalý pobyt, ale zdržiava sa tu aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvislo alebo v niekoľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.

Z príjmov z inkasa odplát dlžníkov za poskytnutie pôžičky dosahuje Investor na Žltom melóne úrok z pôžičky, ktorý je v zmysle daňového zákona klasifikovaný v prípade Rezidenta ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. c).

Platí, že zdaneniu podlieha kumulatívny súčet všetkých úrokov, ktoré Investor obdržal za kalendárny rok na Žltom melóne.

Súčet všetkých úrokov obdržaných Investorom predstavuje príjem z kapitálového majetku.

Od takto dosiahnutého príjmu Investor ako daňovník nemôže odpočítať žiadny výdavok, okrem nákladu vo výške prislúchajúceho zdravotného odvodu. Nemôže si však odpočítať a ako svoj výdavok uplatniť:

  • žiadny druh poplatku plateného na Žltom melóne,
  • žiadny iný výdavok, ktorý mu vznikol v súvislosti s poskytnutím pôžičky na Žltom melóne (konzultácie, cestovné, poštovné, rôzne kolkové a iné poplatky a pod.),
  • žiadne výdavky, ktoré sú nutné v prípade nesplácania pôžičky (strata z titulu nesplatenia istiny pôžičky, výdavky na vymáhanie istiny pôžičky a pod.).

Príjem, ktorý sa Investorovi zdaňuje, predstavuje teda sumu úrokov, ktorá bola Investorovi v kalendárnom roku vyplatená.

Za vyplatenie sa považuje aj:

  • opätovné poskytnutie týchto úrokov ako istiny ďalšej pôžičky,
  • započítanie úrokov na úhradu záväzkov Investora na Žltom melóne.

Úrok z pôžičky dosiahnutý spolu za kalendárny rok sa započítava do čiastkového základu dane podla § 7 zákona o dani z príjmov. Je možné uplatniť odpočet na manželku (manžela) pri splnení podmienok daňového zákona na odpočet.

Základná schéma zdanenia je nasledujúca

(+) súčet všetkých úrokov z pôžičiek
(-) prislúchajúci odvod na zdravotné poistenie
= čiastkový základ dane (§ 7)

Daň vypočítaná zo základu dane, podľa aktuálnej sadzby príslušného daňového zákona.

Zdanenie úrokov z pôžičky je povinný vykonať Investor – rezident podaním daňového priznania. Daňové priznanie je povinný podať do 31.03. nasledujúceho roka.

Ak Investor – fyzická osoba nemá iné príjmy okrem úrokov z pôžičiek, alebo všetky príjmy za kalendárny rok spolu s úrokom z pôžičiek nepresiahnu minimálne sumu pre podanie daňového priznania podľa aktuálneho znenia príslušného daňového zákona, tak príjem v tejto výške je od dane oslobodený, daňové priznanie sa nepodáva a daň sa neplatí.


V prípade príjmov realizovaných z nákupu alebo predaja pôžičiek na sekundárnom trhu pohľadávok môže investor dosahovať zisk, ktorý je klasifikovaný ako súčasť Ostatných príjmov podľa § 8.

Pre predaj alebo kúpu na sekundárnom trhu platí nasledovné:

  • V prípade, že investor predal na sekundárnom trhu svoju pohľadávku za cenu vyššiu ako zostatok jeho istiny v danej pôžičke (teda predal s ziskom), je potrebné medzi zdaňovaný zisk zahrnúť i daný rozdiel kúpnej ceny oproti zostatku istiny a zaradiť ho ako súčasť ostatných príjmov.
  • V prípade, že investor predal na sekundárnom trhu svoju pohľadávku za cenu nižšiu ako zostatok jeho istiny v danej pôžičke (teda predal so stratou), zákon neprihliada na skutočnú výšku kúpnej ceny, ale na výšku pohľadávky a tým daná strata nepredstavuje daňovo uznateľnú stratu.
  • V prípade, že investor kúpil na sekundárnom trhu pohľadávku za cenu nižšiu ako zostatok istiny v danej pôžičke (teda kúpil s ziskom), daný zisk (teda rozdiel oproti výške nesplatenej časti istiny a kúpnej cene) predstavuje zdaniteľný zisk, ale až v momente jeho skutočnej realizácie. Jeho realizácie príde na rad vtedy, keď dlžník novému investorovi vyspláca istinu do výšky jeho ceny za kúpu pohľadávky. Všetky ďalšie splátky istiny budú predstavovať zisk, ktorý je v danom kalendárnom roku potrebné zahrnúť medzi zdaňovaný zisk ako súčasť ostatných príjmov.
  • V prípade, že investor kúpil na sekundárnom trhu pohľadávku za cenu vyššiu ako zostatok istiny v danej pôžičke (teda kúpil so stratou), tak sa pri zdaňovaní zisku z danej pôžičky prihliada na výšku pohľadávky pôvodného investora a nie skutočný náklad vynaložený na danú investíciu. Takže sa štandardne zdaňujú len inkasované úroky a sankčné poplatky, keď ich investor v rámci splácania danej nadobudnutej pôžičky získava, ale nie je z nich možné odpočítať rozdieľ kúpnej ceny oproti výške istiny v čase nadobudnutia.

Na prepočet príjmu zo zahraničných pôžičiek, vrátane Českej republiky, dáva zákon viac možností výberu použitia prepočítacieho kurzu a to:

  • Priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol príjem poskytnutý, alebo
  • kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, alebo
  • ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo
  • priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

Investor si môže vybrať spôsob, ktorý mu vyhovuje, teda z prepočtu mu vzniká najnižší príjem. Zvolený spôsob musí potom uplatniť na všetky príjmy.

Najčastejšie sa používa spôsob podľa bodu 3, alebo 4. Príslušný priemer býva uverejnený na stránke NBS.


Odvod na zdravotné poistenie z príjmov Investora

Odvody na zdravotné poistenie v Slovenskej republike upravuje Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZP“). Ten svoje stanovenia pre určenie vymeriavacieho základu pre platenie zdravotného poistenia opiera o príslušné ustanovenia Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový zákon“)

Vykázaný čiastkový základ dane z kapitálového majetku ako aj základ dane z ostatných príjmov, sú vymeriavacím základom pre výpočet odvodov zdravotného poistenia.

Sadzba poistného je 14 % z vymeriavacieho základu. Od roku 2017 sa zrušil maximálny vymeriavací základ, čo znamená, že poistné sa odvádza vždy z vykázaného vymeriavacieho základu.

Výpočet a vyúčtovanie odvodov na zdravotné poistenie za predchádzajúci rok vykoná zdravotná poisťovňa na základe podaného daňového priznania v roku príslušnom roku.

Zdravotná poisťovňa na základe ňou vykonaného ročného zúčtovania oznámi Investorovi výšku odvodu zdravotného poistenia spolu s termínom splatnosti a ostatnými náležitosťami nutnými pre vykonanie úhrady odvodu.

Investor vo vzťahu k zdravotnej poisťovni nemá v priebehu roka z dôvodu poberania úrokov z pôžičky žiadnu oznamovaciu alebo registračnú povinnosť.


UPOZORNENIE: Vyššie uvedené odporúčania nie sú daňovým poradenstvom v zmysle zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v platnom znení. Odporúčania slúžia ako pomôcka pre investorov pre zorientovanie sa v problematike zdaňovania ich príjmov na Žltom melóne.